Keď sa láska (ne)podarí

Autor: Daniela Wawrekova | 23.6.2012 o 17:40 | Karma článku: 4,58 | Prečítané:  832x

V jednej časti môjho obľúbeného seriálu ovplyvňovala svojimi náladami jedna z hlavných hrdiniek počasie. Poslednú dobu mám taký pocit zo seba a zo svojich nálad. Alebo zas naopak, ovláda počasie moju náladu. Každopádne práve prší (podľa počasia stále viem, kde som, lebo čím bližšie som k východu, tým je počasie horšie). Ale späť k dažďu. Idúci vlak dáva prietrži mračien úplne iný nádych a rozmer. Všetko je ešte rozmazanejšie, rýchlejšie miznúce, také zraniteľné.Keď to však skončí, celý svet akokeby stíchol. Všetko a všetci akoby pookreli, spomalili, nechávajú sa ďalej unášať vlastným smerom, cestou.

Neplačem. Vo vlaku to teda vôbec nie je praktické a naživo už nemám čo plakať. Svoju dávku som už odovzdala. Ale čosi vo mne, vnútri aj tak cíti smútok a plakať by chcelo. Alebo by aspoň chcelo, aby svet vedel ako sa cítim, že môj úsmev je pomoc,ktorú si sama dávam. O tomto som kedysi dávno napísala poviedku. Bola o klaunovi čo nosil masku a svet ho nepoznal. Nikdy ho nepochopil. A aj keď klaun premýšľal, či ešte ďalej chce viesť život pod maskou, nakoniec sa rozhodol dokázať svetu, že pod maskou je to človek s citmi a potrebami. Pretože to sme my, ľudia. Sme rozdielni a predsa nás čosi spája. Túžba nájsť človeka, s ktorým sa aj tá zdanlivo najťažšia vec v našom živote bude zdať jednoduchá. A tak hľadáme, vyberáme z toho množstva, skúšame a meníme sa. Človek sa naozaj vyvíja až do smrti. Stále nás niečo posúva vpred, či nás to usmerňuje na, pre nás správny smer. Jednoducho nám každý jeden krok,slovo, pohľad ba aj nádych mení životnú cestu. Vôbec tým však nechcem povedať, aby si ľudia začali dávať pozor na každé svoje gesto! Njčastejšie nás totiž menia chyby, vlastné,ale aj druhých. Tento článok chcem zasvetiť jednej chybe, z ktorej sa čerstvo spamätávam . Chcem, musím, potrebujem.

Ešte minulý mesiac som bola naoko najšťastnejší človek na svete. Naoko preto,lebo som bola naozaj šťastná, ale malá časť vo mne ctíla, že niekde je chyba a niečo nie je tak,ako by malo byť, ale..to sú moje pocity. Prečo som bola šťastná je také celkom jednoduché, mala som všetko čo som si vysnívala. Milujúceho a úžasného priateľa, skvelú prácu, dobrých kolegov, vlastný podnájom, moje kráľovstvo a samostatný nezávislý život. Môj americký sen. Prosím, ešte žiadne súdy, počkajte si na celý príbeh.

Na začiatku bolo romantické zoznámenie, láska na prvý pohľad, vášeň, všetko to, čo zvyčajne človek zažíva. Bola som ochotná tomu obetovať všetko.A tak sa aj stalo. Odišla som z Košíc do Bratislavy, kde som bola prvýkrát. Odiša som od rodiny, priateľov. Ba čo horšie. Na všetko som zabudla. Pomaly,ale stalo sa to. Bola som tak zaslepená, že som to nevidela. Celé dva roky som bola hlúpo zaslepená láskou a detským snom o dokonalom živote. ...

Poznáte to o tichu pred búrkou? Nič také sa nestalo. Pršla už len búrka. Z farebnej dúhy radosti som sa zo dňa na deň prepadla do bahna smútku a beznádeje. Sama, opustená v Ba, ďaleko od rodiny a priateľov, na ktorých som skoro zabudla. Až dva týždne som sa zbierala z toho bahna preč. A že som si siahla na dno. Moja rodina, moji priatelia, známi, kolegovia. Im patrí vďaka za každé jedno milé slovo, pozvanie na kávu či pohár vína. A poďakovanie za to,že mi dali šancu im ukázať, že som urobila hroznú chybu, ktorá ma posunula, zmenila. Už je to naozaj skoro mesiac čo som single a sú to skoro dva týždne čo si tento status užívam. Má to svoje výhody, ale chýba mi blízkosť niekoho. Náruč a bozk na čelo nerobí zázraky len keď máte 4 roky :) Alebo to zaberá len u mňa.

Pointa tohto článku? Bol to môj verejný výlev. Hodenie situácie do pléna, som zvedavá na vaše reakcie, skúsenosti, na vaše ukameňovanie za hlúposť. Mám 21, život mám pred sebou a veľa ľudí na mňa divne pozeralo, prečo som urobila čo som urobila a prečo som vyronila čo i len jedu slzu. Nuž, pretože keď milujem, milujem celým srdcom a dotyčný je stred môjho vesmíru. Teda bol. Toto bolo poučenie, ktoré som musela nadobudnúť v mojom živote. Taká bola moja cesta. Teraz viem, že môžem milovať, ale sloboda je dôležitá. Teraz viem, že život nie je taký tragický aký som ho videla a že to chce viac zábavy a pohody do môjho premýšľania. Teraz viem, že ďalší čovek čo si bude chcieť získať moje srdce, si to bude musieť zaslúžiť... Pre hlbšiu analýzu mojej osoby by som vám tu musela vyložiť na stôl všetky karty, s ktorými som kedy hrala hru  s názvom život,ale až taký exhibionista nie som :) Tak sa na vás teším pri ďalšom článku, ktorý bude o mojich novonadobudnutých myšlienkach a vzorcoch správania. O novej Danke.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?