Ak chcete vedieť čo si myslím, pozrite sa na moju nálepku

Autor: Daniela Wawrekova | 13.9.2012 o 22:39 | (upravené 13.9.2012 o 22:56) Karma článku: 6,97 | Prečítané:  501x

Asi takto nejako by som začala svoj článok. Plne to vystihuje jeho pointu a myšlienky, ktoré mám v sebe a tie sa derú von. U niekoho skrze nálepku, no u mňa cez moje slová.

Poslednú dobu sa stretávam so zvláštnym úkazom. Strachom povedať niečo nahlas. Strachom povedať druhému čo si myslíme, strachom vyjadriť svoj názor, zdieľať ho s druhými ľuďmi. Na jednej strane to chápem. Svet sa veľmi pomotal alebo som si to len konečne začala uvedomovať. Nepoviem nahlas čo si myslím, pretože sa to nestretne s pochopením, z toho vyplynie akýsi spoločenský úpadok, z toho sa odvinie môj ďalší život, ktorý zrazu prestane mať zmysel. Nie, naozaj neviem čo sa môže odohrať v hlavách ľudí, ktorí toto praktizujú, lebo ja taká nie som. Som maximálne otvorený človek, schopný akceptovať názor druhých, ak má problém, tak sa ozve a snaží sa, aby to ľudia v jeho okolí pochopili a boli k nemu rovnakí.

A tu moja naivita stále skončí. Pomaly sa s tým začínam zmierovať, nakoniec, je to viac ich smola ako moja. Držím si svoju tvár za každých okolností, nepotrebujem sa pretvarovať a hrať na niečo. Predstierať, že ste niekto iný je veľmi jednoduché. Ukázať svetu aký naozaj ste je umenie.  

Dnešný svet nás do toho strachu tlačí sám. Na toto mi napadá jeden citát : „ Máte právo mlčať. Všetko čo poviete bude prekrútene a použité proti vám“  Toto je však aj dôvod prečo to nechápem. Ak sa ľudia neboja hovoriť, nemusí sa nič prekrúcať a už vôbec nie voči sebe používať. Ostávam z toho zmätená. Nechápem, prečo si ľudia zbytočne komplikujú život . Ja idem tou svojou cestou. Úprimnou, otvorenou a priamou.

 

Vyviedol ma z rovnováhy už len pocit, že proti vám ľudia zneužijú ešte aj vaše milé slová, ale nápad s nálepkami ma ešte sotil zo schodov, našiel si ma na dne a ešte do mňa kope na zemi.

A potom sa nápad s nálepkami začal šíriť. Vo veľkom. Máme nálepky na bratislavskej MHD, aby vodiči vedeli, že autobus má prednosť. Pre prípad, že by tí lepši na to zabudli a tí horši konečne uvedomili. Samozrejme s poďakovaním, lebo v dnešnej dobe je to už skoro raritné spoločenské uznanie. Dostali sme aj nálepky, aby sme vedeli, že čierny pasažieri žijú s nami, aby sa možno vystrašili alebo iný ,pre mňa nepochopiteľný, dôvod. Namiesto toho, aby ľudia pochopili, že proste musíme platiť. Prosím nezačínajte s cenami, pretože ľudia sú schopní to zmeniť. Bohužiaľ sa preto musíme ozvať, musíme protestovať, musíme to riešiť. Možno ďalšími nálepkami. Protestujem proti vysokým cenám MHD. Za nálepku som vysolil 5 eur, na nič mi nie je, ale hrdo ukazujem ľuďom okolo ako ma to trápi a ďalej cestujem autobusom zadarmo či s lístkom.  Ľudia, vážne?

Pokračujme v nálepkovaní. Čo naši páni lekári? Ich nálepky Neberiem úplatok určite mali účinok. Takže lekár, ktorý túto vec pripnutú nemal, bol hneď odsúdený. Naopak lekár s nálepkou bol svätec. Rovnako ako všetci prudko veriaci ľudia, pravidelne navštevujúci kostol, ktorí vyjdú von, kradnú, nadávajú a cítia sa neskutočne sväto. Dokonca vás ešte poúčajú ako žiť správne. (Nie je to urážka slušných veriacich).

A čo nálepky Nie som ovca, mám právo na výber. Ovca budete, ak si podobne ako milióny ďalších kúpite nálepku a budete ju nosiť pripnutú na dobre viditeľnou mieste so skvelým pocitom zadosťučinenia. Vaša nálepka totiž určite dokáže veľa. Ste so sebou spokojný? Ste bojovník.

Nedávno som čítala v novinách, že niekto oblepil všetky zanedbané, grafiti ozdobené miesta v Bratislave. Na páskach či nálepkách stálo Nepáči sa mi to. Sme radi, že sa ti to nepáči, ale žltá nálepka na už aj tak ohavnom mieste je rozhodne spôsob ako na to. Správna cesta. Nabudúce vezmi farbu a premaľuj to. Prípadne. ak nabudúce uvidíš hlupáka čo kreslí na stenu, neváhaj a zavolaj pánov v zelenom, lebo to je ich práci. (Neurážam kvalitne pekné grafiti, len tie čarbanice detí, ktoré si v živote nič nevážili a zaslúžili by sme pár faciek).

 

 

A takto dnes vyzerá svet. Sme plný nálepiek, ktoré majú ukázať, čo cítime, aký máme postoj či povedať obyčajné ďakujem. A naše ústa ostávajú zatvorené. Ľudia cítia dobrý pocit z nosenia nálepky, ale akonáhle sa urobí protest, tak sa z tých 100 000 ľudí hrdo nosiacich nálepku, zrazu zozbiera len 2 000 a to je sakra rozdiel.

 

Je mi to ľúto, pretože ľudia dokážu zmeniť veľa, ale nálepky nie sú cesta. Je mi ľúto, že na distribúciu takýchto hlúpostí sú vyrubované lesy, minuté naše peniaze, ktoré sme mohli vložiť do skrášlenia mesta či pomoci niekomu. Je mi ľúto, že nemám na čele nálepku s odkazom Svoj tichý súhlas si nechaj, radšej sa pridaj ku mne a povedz to nahlas.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?