O Slovensku z iného uhla pohľadu

Autor: Daniela Wawrekova | 16.6.2014 o 23:46 | (upravené 17.6.2014 o 10:12) Karma článku: 5,21 | Prečítané:  1198x

A som doma z týždenného výletu po Slovensku. Plná dojmov, zážitkov, krásnych nových poznaní, ale aj sklamaní, že niektoré veci sa nemenia. Keďže ja sama mám rada recenzie (a že ma zatiaľ nikdy nesklamali) tak som sa rozhodla jednu napísať. Ale nie len takú krátku, informačnú (aj keď tie som tiež napísala, a to na Booking a na TripAdvisor), ale takú poriadnu. Takú o všetkom čo som videla a počula, mala šancu zažiť a zistiť ako to vlastne naozaj je. Takže ak chcete nabrať inšpiráciu, či sa o nejakú neskôr podeliť  v diskusii, čítajte ďalej.

Nadišiel čas zoznámiť môjho zahraničného priateľa s rodičmi a vlastne s celou krajinou, v ktorej som sa narodila, kde som vyrastala. Aby konečne chápal na čo sa to sťažujem. V konečnom dôsledku som však zistila, že sa sťažujem niekedy len z princípu, lebo to robia všetci, lebo som počula to či ono. Tento výlet bol naozaj krásnym zážitkom a aj pre mňa výletom plným objavovaní krás Slovenska.

Sobotu sme začali úplne pohodovo na večeri s priateľmi. Po odporúčaniach a dlhej túžbe ísť vyskúšať som zarezervovala stôl v San Marten. Dostala som okamžite odpoveď, že máme stôl pripravený (dokonca som to neskôr aj zmenila a nebol problém). Ten nastal až keď sme si chceli objednať. Slečna ,inak veľmi milá, nám oznámila, že nemajú mätu a že majú len 2 druhy cestovín. Moja chyba, keď mi nedošlo, že asi budú po branchi z rána vyšťavení a bez polovice vecí v kuchyni.  Na to všetko bolo objednané jedlo dobré (aj keď som od kamarátky počula čosi o prevarených cestovinách), aj limonády boli fajn (bazalka s uhorkou je rovnako osviežujúca ako čokoľvek s mätou). San Marten dostáva 3,5 boda z 5.

Hotel som hľadala trošku dlhšie. Hľadala som dobrú cenu + dobré služby. Myslím, že Max Inn v Bratislave to splnil do bodky. Je to trošku ďalej od centra (čo sa ale ukáže aj na cene), ale autobusy fungujú a za 10 minút ste v meste. Personál bol veľmi milý, rozprával nemecky aj anglicky, ak sme niečo potrebovali stačilo sa len opýtať, povedať. Izba bola pekná, dostatočne veľká. Klimatizácia, chladnička a fungujúca wifi bolo to čo sme chceli mať a aj sme to našli. Plus naozaj pekná kúpeľňa. Jediné mínus bola tvrdšia posteľ ( na to všetko sme spali naozaj dobre) a že nám raz na recepcii povedali, že nemajú kávu – ale kávovar som na druhý deň videla – takže neviem kde bol problém. Raňajky boli skvelé, všetkého dostatok, aj káva sa dala vypiť. Interiér hotela naozaj pekne urobený, premyslený. Max Inn u mňa dostáva  4,5 boda z 5.

Červený kameň. To je hrad kam som sa chcela pozrieť veľmi dlho a som rada, že som sa tam dostala. Cestovali sme cez dedinky, obdivovali slovenskú prírodu a ja som čakala na tie katastrofálne cesty. Žiadne však neprišli. Dokonca aj ten Červený kameň sme našli, pretože bol dobre označený. Aj keď cesta k nemu až tak dobre označená nebola (po Častú sme sa asi 3-krát otáčali, lebo sme nevedeli kam ísť, nie preto, že sme nemali mapu, ale že značky naozaj neboli nápomocné a kto cestu nepozná, ten sa ľahko stratí, či zle odbočí, aby zistil – aha, tak to bude tá druhá cesta). Hrad bol krásny, chalanisko čo nám robil sprievodcu v angličtine bol suprový, cena prijateľná – aj keď trošku vyššia (moja chyba, že som si nevšimla, že do 24 alebo 26 rokov je trošku lepšia cena). Jediné mínus – jedna sprievodkyňa si urobila privátnu prehliadku pre kamarátov, bohužiaľ nás smiechom a krikom dosť rušili – našťastie sme sa ich striasli a ďalej sme si užívali hrad osamote. Červený kameň si zaslúži 5 bodov z 5.

Cestou do Liptovského Mikuláša kde sme strávili ďalšie krásne 3 dni som naďalej prekonávala slovenské mýty a to konkrétne nebezpečné cesty. Už som pár bláznov zažila, ale počas tohto výletu žiadneho! Možno to bolo aj tým, že ak sa dalo priateľ sa uhol, aby sme si ďalej mohli vychutnávať krajinu naokolo (nie, nešli sme 50 mimo obce – ale načo letieť 120). Zvolili sme cestu cez Banskú Štiavnicu, Zvolen (kde majú krásny zámok, bohužiaľ bolo zatvorené, tak sme vošli len pokiaľ sa dalo). Vlkolínec sme si nechali na ďalší deň, ale poviem vám – už viem čo ľudia myslia zadkom sveta. Bohužiaľ sú asi cez týždeň zatvorený, každopádne je to krásne, ľudia sú tam milí a okolitá krajina veľmi fotogenická.

Penzión Drak v Liptovskom Mikuláši. To bolo jedno velikánske prekvapenie. Taktiež bol personál neskutočne milý, izby pekne zariadené, dokonca mali malý wellness – to bol aj dôvod prečo som si ich vybrala. Žiadna chladnička ani fén, žiadna klíma (ale na moje prekvapenie nebola vôbec potrebná), ale o tom penzión je. Nič z toho mi nechýbalo. Ale čo bolo naozaj tým úplným topom – to su PÁNI kuchári! Človek by čakal od malého penziónu obyčajnú kuchyňu. Tuto ale nie. Všetko čo sme dostali bolo fantastické, lahodné a za prijateľné ceny. Naservírované v bielych rukavičkách, s malým aperitívom a drobnosťou na zahryznutie. Tlieskam kuchárom a dúfam, že sa mi tam ešte raz podarí prísť. Penzión Drak si zaslúži 6 z 5. PS: potešil ma aj list na privítanie pripravený na moje meno, ktorý som našla v izbe.

Oravský zámok nie je tak ďaleko od Liptovského Mikuláša, ale ak čakáte krátky výlet – budete prekvapení. Oravský zámok je obrovský, s množstvom zaujímavých informacií  a je naozaj čo fotiť. Neviem ako vyzerá anglická prehliadka, pridali sme sa ku školskému zájazdu, keďže sa nám nechcelo čakať ďalšiu hodinu na ďalšiu prehliadku, ktorá by aj tak nebola v angličine. Slovenská sprievodkyňa bola strašne fajn, zaujímavo rozprávala, bolo ju dobre počuť, pýtala sa ma stále či nepotrebujem pomoc s prekladom a nakoniec nám ešte aj poradila reštauráciu na okolí, a to v Dolnom Kubíne. Ani 15 minútové blúdenie nepomohlo, nenašli sme ju a tak som vyšla len tak do ulíc pýtať sa ľudí. A že dobrí ešte žijú, kedže prvý pán, ktorého som našla ju poznal, ukázal cestu, dokonca sa ponúkol, že nás odnaviguje – aj sa tak stalo – dokonca vedel anglicky! Týmto mu ešte raz ďakujem! Reštaurácia Koliba je naozaj slovenská. Dievčatá v krojoch, slovenské ľudové piesne, krásne dekorácie. Na zahryznutie sme dostali chlebík so šmalcom. Potom už prišlo naše objednané predjedlo a hlavný chod. To už nebol dokonalý zážitok, dokonca mi až nechutilo, ale priateľ si chválil a on býva dosť kritický. Pripisujem to teda tomu, že slovenské jedlá poznám a maminu kuchyňu asi nič nenahradí. Oravský hrad 5 bodov z 5, Koliba 3,5 z 5.

Vysoké Tatry spomeniem len krátko. Krásne, krásne, krásne. Príroda naokolo, samotné Vysoké Tatry, lanovky – 5 z 5. Len pri nákupe suvenírov boli obchodníci mierne otrávení z našej prítomnosti.

Spišský hrad je krásny sám o sebe, len keby ho človek tak ľahko našiel. Nejako sme sa k nemu nevedeli dostať a tak sme ho celý obišli. Bolo to ale dobré, pretože priateľ konečne pochopil, čo znamená, keď sa sťažujem, že Rómovia žijú neskutočným spôsobom. Dokonca tvrdil, že osada v okolí Spišského hradu vyzerá horšie ako favelas v Brazílii. Hrad samotný už bol fajn, dostali sme za depozit vreckového sprievodcu, každý vo svojom jazyku a už sme len fotili a fotili a fotili. 4 body z 5 za divné označenie.

Košice na záver výletu po Slovensku. Spomeniem tu reštaurácie a kaviarne. Republika Východu – stále dobre varia a sú sakra štýloví. San Domenico – skvelé cappuccino brûlée a chutné limonády. A najnovší objav Camelot. Štýlová reštaurácia, premyslený dizajn, príjemný personál a skvelé jedlo. Steaky sú naozaj za super ceny  a výborne pripravené. Čo však otvorilo oči môjmu priateľovi a čo sklamalo najviac mňa – to bolo sedenie na terase. Kto býva v Košiciach už asi tuší. Áno, sú to tí otravní žobrajúci zapáchajúci ľudia, s ktorými si žiaden podnik nevie poradiť (omyl, videla som jedného čašníka ako ich odháňa dlhou tyčou!). Za hodinku sedenia sa pri nás zastavili 3 (hrajúca skupina, dieťa a ženská), neskôr to bol nepočujúci pán so sloníkmi. Len sme pili tak mi to až tak nevadilo. Bohužiaľ sa to ďalší deň opakovalo a bolo to ešte horšie. Mala som obed pred sebou, keď sa dovalila jedna skupina k nášmu stolu. Videli, že nepochodia a tak odišli. Odišli však ku košu, na ktorý som mala výhľad. Pekne pohľadali čosi pod zub, predomnou zjedli a šli ďalej. Môj obed zostal na tanieri (nie celý, mala som čas čo to zjesť) takže odporúčam nejesť vonku, prípadne mať rýchlejšie reflexy a pozerať iným smerom.

Slovensko sme opustili spokojní, plní dojmov, som rada, že som videla s odstupom času ako to u nás reálne vyzerá, čo je naozaj zlé, čo zbytočne zveličujeme, kde máme rezervy a že často to krásne nevidíme, pretože je to pre nás všedné.

Pozor si dávať v Maďarsku, na dialnici, aj mimo. Ešte aj dnes mi stiahne zadok, keď si spomeniem ako nás na ceste v meste obiehal kamión. Celkom v pohode, ak by neobiehal ďalší kamión, nás a autobus. To nehovorím o tom ako som dostala inštrukcie dodržiavať rýchlosť a boli sme JEDINÍ, čo to dodržiavali. Taktiež pozor na dotieravých predavačov kvalitných švajčiarskych nožov, Gucci voňaviek a podobne.

Viedeň úplne nakoniec. Ubytovanie blízko k dialnici. Žiaden luxus, ale pohodlné postele, skvelé raňajky, krásne okolie a za 48 eur na noc s raňajkami pre 2 – to bolo ako zadarmo. Europahaus dostane 5 bodov z 5. Odporúčam vyskúšať reštauráciu Prilisauer, ktorá je pár krokov od hotela. Dobre varia a majú skvelé domáce limonády.

Človek nevie čo má, kým to nestratí. Dalo by sa to obmeniť na milión spôsobov a stále by to platilo. Slovensko je krásne (aj keď systém nefunguje), dá sa u nás dobre najesť, dá sa dobre prespať, ale človek musí hľadať, pýtať sa, nedať sa. Treba sa deliť o to, čo je dobé, aj o to čo je zlé. Aby podniky vedeli, že žijú z našich peňazí a že mi za ne chceme dostať kvalitné, ale primerané služby. Treba písať naozaj dobré recenzie, objektívne (nie ako sa sťažovať na niečo, čo v popise hotela ani nie je – napr. chýbajúci biliardový stôl). Ak máte otázky – najprv sa treba skúsiť ozvať ( na raňajkách v Bratislave vedľa nás sedel slovensky hovoriaci pár – celý čas sa sťažovali, že nemajú malé lyžičky, pričom boli na stole, keďže priateľ si ich popýtal – očividne ich ale prehliadli a namiesto obyčajnej otázky – kde sú malé lyžičky sa sťažovali jeden druhému). Na Slovensko sa chystáme znovu, minimálne ja sa chystám opäť do Košíc, ale tentokrát zdvihnem hlavu trošku vyššie, nech ma zas moje mesto prekvapí niečim novým.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Smer chce byť politicky nekorektný aj robiť poriadky v osadách

Novými podpredsedami strany sa stali Juraj Blanár a Peter Žiga.

DOMOV

Fraška a boj s SNS či Kotlebom, analytici hodnotia snem Smeru

Snem veľa prekvapení podľa analytikov nepriniesol.

KULTÚRA

Milan Lasica: Už nemôžem umrieť predčasne

Keby som mohol, správal by som sa úplne inak, tvrdí.


Už ste čítali?